Kríza futbalu? I. – Slovensko

Vzhľadom na aktuálnu situáciu okolo klubu FC Nitra sme sa rozhodli pripraviť cyklus článkov mapujúcich finančné pády a bankroty klubov na Slovensku a v zahraničí. V tomto diely sa chceme pozrieť na banktory, pády, finančné prepady vybraných slovenských klubov, priebeh, dôvody a ich následky.

Pred pár týždňami sa majitelia FC Nitra vzdali členstva v predstavenstve klubu a dokonca ponúkajú akcie klubu zadarmo. Nitre tak po dlhodobom úpadku hrozí zánik, minimálne seniorských tímov. Nebol by to prvý a asi ani posledný prípad pádu vrcholového tímu nielen na Slovensku. Za posledné roky sme sa stretli s viacerými prípadmi, za zmienku stojí napríklad krach Interu Bratislava po víťazstve v druhej lige, či minuloročný osud FK Púchov. Takéto prípady však nie sú špecialitou len Slovenska, ale čoraz častejšie ich môžeme sledovať v zahraničí na príkladoch ako sú Austria Salzburg, Leeds United, či ešte stále aktuálny a najžiarivejší prípad Glasgow Rangers.

To, čo sa v týchto dňoch deje v Nitre, nie je na Slovensku nič ojedinelé. Prípadov bankrotov, krachov, či pádov klubov z dôvodu dlhov, odchodu hlavného sponzora, či prostého vytunelovania tu máme od roku 1993 naozaj dosť. Pozrieme sa na niekoľko príkladov z posledných rokov a na osudy týchto klubov.

Začať môžeme asi najznámejším a prvým veľkým prípadom. Ide o krach 1. FC. Košice, ktorý bol v devedesiatych rokoch elitným slovenským klubom a v sezóne 1997/98 sa ako prvý slovenský tím prebojovali do Ligy Majstrov. V tomto období hrali za 1.FC. Hráči ako Vladimír Janočko, Szilárd Németh, Laco Molnár a mnohí iní. Klub finančne dotoval magnát Alexander Rezeš, ktorý z neho chcel vytvoriť veľký európsky klub. Klubu sa do roku 2000 darilo, keď od sezóny 1994/95 do 1999/2000 dvakrát vyhral najvyššiu súťaž, trikrát skončil druhý a dvakrát skončil vo finále Slovenského pohára. Najväčším úspech však bola spomenutá účasť v Lige Majstrov. Prehnane ambicióznemu vedeniu to však nestačilo, keďže investície do hráčov a klubu asi neboli natoľko výnosné, ako sa očakávalo, tak od sezóny 2000/01 nastáva pád. Nasledoval výpredaj hráčov a o rok neskôr zostup. Klub sa potom potácal v druhej lige, ale po odstúpení hlavného sponzora nemal šancu na prežitie. 1.FC Košice ako meno zaniká v sezóne 2003/04, po zásahu firmy Steel Trans sa spája s Ličartovcami. Následne nastáva reštrukturalizácia klubu, z ktorého v roku 2005 vzniká dnešné MFK Košice. 1. FC mal v 90.tych rokoch silné fanúšikovské zázemie v metrolpole východu . V úspešných rokoch nebola o divákov a fanúšikov núdza. Pád klubu po roku 2000 však sprevádzal pád v návštevnosti, kedy sa tribúny Čermeľu vyprázdňovali. Po roku 2005 ožívajú aj starí fans 1. FC no sklamanie z minulých skúseností, ako aj nie najlepšia situácia v košickom futbale (v roku 2010 sa klub opäť ocitol nebezpečne blízko bankrotu) sa odzrkadlila aj na fanúšikoch a návštevy v Čermeli sú dlhodobo podpriemerné aj na slovenské pomery.

Košický Všešportový areál, kedysi…

a dnes.

V Košiciach však nemožno zabudnúť ani na druhý veľký klub – Lokomotívu Košice. Dvojnásobný víťaz Československého pohára (1977, 1979) a trojnásobný víťaz Slovenského pohára (1977, 1979, 1985) sa po roku 1993 držal v najvyššej súťaži, ale len do roku 1998, kedy vypadáva do druhej ligy. Do klubu bol investovaný čoraz menší a menší obnos peňazí, keďže Lokomotíva nebola príliš atraktívna pre sponzorov a napokon aj jej tradičný štadión – Čermeľ (plný názov Štadión Lokomotívy v Čermeli) využívalo 1. FC Košice (a do dnes ho využíva MFK). V roku 2000 padá Loky ešte nižšie a v roku 2004 vypadáva až do 4. ligy. Z veľkého klubu sa stáva takmer zabudnuté družstvo. Lokomotíva hrá momentálne III. Ligu na malom štadióne v Krásnej nad Hornádom, na ktorý si nájde cestu aj skupina aktívnych fanúšikov.

Situácia v Košiciach, ktorá sa odohrala na konci 90. rokov, nesie mnohé podobnosti – historicky veľké kluby, krachy, pády a výmeny štadiónov – so situáciou v Bratislave od roku 2004.

V roku 2004 vypadol Slovan Bratislava po 18. rokoch z najvyššej súťaže. Klub bol vážne zadlžený, nebolo z čoho platiť hráčov, ktorým meškali výplaty. Pritom klub vyprodukoval za predošlé roky veľa hráčov, ktorí už hrali v zahraničí. Čo sa stalo? Minimálny podiel za prestupy, hlavne na juh do Grécka a Turecka, putoval do klubovej kasy, no zato sa plnili vrecká funkcionárov. Klub za hráčov získaval málo, no funkcionári zarábali. Slovan sa tak na niekoľko rokov ocitol v druhej lige a na pokraji krachu, aj napriek úspechom v Európe,v domácej súťaži a predajom mnohých hráčov. Opäť sa však našiel súkromný investor, ktorý do klubu tesne pred pádom vstúpil. Dnes už klub patrí niekomu inému a to Ivanovi Kmotríkovi, s ktorým je spojený vzostup a pád iného mužstva z Bratislavy – FC Petržalka.

FC Petržalka, vtedy pod názvom Artmedia, sa preslávila na jeseň roku 2005 ako druhý slovenský tím, ktorý pôsobil v skupine Ligy Majstrov,na rozdiel od 1 FC. Košice úspešne. Víťazi ligy z roku 2005 sa prebojovali do skupinovej fázy a dokonca z tretieho miesta postupovali do pohára UEFA. Na jar však po úspechu nasledoval rozpredaj žiadaných hráčov, čo sa majiteľovi prirátalo  k niekoľkým miliónom za postup do LM a televízne práva. Klubu sa aj po roku 2005 darilo a dokázal v roku 2008 vyhrať titul. To však už nehral v Petržalke, ale na Pasienkoch (štadión Interu Bratislava), lebo štadión za Starým Mostom bol predaný na výstavbu hotela Hilton a polyfunkčného objektu. Z projektu nakoniec nič nebolo a štadión bol nedávno definitívne zbúraný.

Štadión za Starým mostom, ktorý pred pár dňami stihol rovnaký osud ako VŠA – zrovnaný so zemou.

Kým bol v Petržalke bohatý Kmotrík, klub mal vidinu budúcnosti, alebo aspoň jej prísľub. Kmotrík sa však nikdy netajil svojím „snom“ vlastniť Slovan Bratislava. Keď sa mu v roku 2008 naskytla príležitosť Slovan kúpiť (alebo skôr vymeniť), Petržalka sa ocitla v neistote. V najvyššej súťaži sa udržala do roku 2010, kedy zostúpila. To už však Petržalka hrala na treťom štadióne v bratislavskom Prievoze, krížom cez celé mesto od svojho originálneho pôsobiska. Minulý rok sa klub definitívne ocitol na pokraji krachu, niečo, čo mu hrozilo od Kmotríkovho vystúpenia. Peniaze neboli, tak hráči odohrali druhú polku sezóny bez výplat. Klub vypadol do tretej ligy a prebieha reštrukturalizáciou. Pozitívom je, že sa vrátil naspäť do Petržalky, čo určite potešilo fanúšikov.

„Bratislavskú“ časť uzatvára Inter Bratislava. Ten v rokoch 2000 a 2001 dominoval v lige aj v slovenskom pohári.. V tých rokoch hrali v Interi hráči ako Hýll, Németh či Kratochvíl. Z Interu putoval do Nemecka aj Vratislav Greško. Inter nikdy nebol najpopulárnejším mužstvom, no predsa svoju podporu mal a patrí medzi slovenské historické tímy. Z bratislavských klubov a veľkých slovenských tímov prešiel najväčším pádom. Do roku 2004 bol klub podporovaný dlhoročným strategickým partnerom Slovnaftom. Ten sa v roku 2004 z klubu stiahol a z Interu sa stala akciová spoločnosť. Inter si však nedokázal zaobstarať také financie ako od Slovnaftu, čo viedlo k úpadku. Interu sa nedarilo a z najvyššej súťaže vypadol. V sezóne 2008/2009 však opäť bojoval o návrat do prvej ligy a vyzeralo to, že úspešne. No tu nastala paradoxná situácia, ktorej sa máločo vyrovná. Po víťazstve v druhej lige Inter krachuje a nemá financie na pokračovanie, nieto v najvyššej súťaži, ale vôbec. Vtedajší FK Inter a.s. majitelia predávajú do Senice, kde sa mení na FK Senica a.s., ktorá nastupuje do najvyššej súťaže.

Seniorka Interu prestáva hrať a prežívajú iba mládežnícke tímy, vďaka združeniu INTER Fan-Club (existujúceho od roku 1993), ktoré sa mení na FK Inter Bratislava preberá históriu a kontinuitu. Rok existuje klub bez seniorov, no v sezóne 2010/2011 Inter obnovuje seniorské mužstvo, ktoré dnes, po postupe na malom štadióne v Ružinove, hrá Majstrovstvá regiónu mesta Bratislava a smeruje nahor.

Seniori Interu pri postupe z V. Ligy na štadióne na Drieňovej ulicy. 

Z ďalších klubov sa pozrieme na dva kluby z východu Slovenska – Bardejov a Humenné.

Humenné, ako viacero iných tímov, prežívalo slušné 90. roky, kedy si v 1996 pripísali víťazstvo v Slovenskom pohári a účasť v Pohári víťazov pohárov, kde sa stretli s AEK Atény. Vtedy klub ešte fungoval pod menom Chemlon Humenné. Do roku 2009 pôsobil klub druhej najvyššej súťaži, no jeho dlhodobá stagnácia viedla k úpadku záujmu a aj finančnému úpadku. Majiteľ klubu nevedel zabezpečiť dostatok financií a klubu hrozil zánik. Na konci sezóny však prišlo, k zmene majiteľov, reštrukturalizácii a zostupu do nižšej ligy, keďže klub nemal na fungovanie v druhej lige.

Chemlon Humenné v Pohári víťazov pohárov proti AEK Atény.

Bardejov, ktorý sa väčších úspechov po roku 1993 nedočkal , sa udržal v najvyššej súťaži a lákal, na naše pomery, veľké množstvo divákov. Klub bol však naviazaný, podobne ako Inter, na veľkého firemného sponzora – JAS Bardejov. Obuvnícka firma bola dlhodobým sponzorom, no v roku 2001 z klubu odchádza, kvôli vlastným finančným problémom, ktoré ju doviedli až do likvidácie. Klub sa zmieta vo finančných problémoch a prebieha ako zmena názvu, tak aj niekoľkonásobný pád až do štvrtej najvyššej súťaže.

Reportáž magazínu Tango z debry medzi Bardejovom a Humenným.

Dnes sa oba kluby postupne zviechajú. Humenné, dnes už ŠK Futura Humenné, pôsobí v 3. Lige Východ a okolo klubu sa združujú aj aktívni fanúšikovia. Partizán Bardejov dnes pôsobí už v druhej lige a zdá sa, že klub je na dobrej ceste..

Pozrime sa ešte na dva posledné známe pády. Je ním osud Prievidze a Púchova. FK Mesto Prievidza, známejší pod starým názvom Baník, v roku 2010 muselo odstúpiť z druhej ligy kvôli finančnému krachu. Klub nemal peniaze na to, aby dokončil začatú sezónu, keďže dlžil hráčom ešte za predošlú sezónu a mal rôzne iné nesplnené finančné záväzky. Takto to nešlo ďalej, klub skrachoval a vypadol z ligy. Istú dobu to vyzeralo, že futbal v Prievidzi úplne zanikne. V roku 2011 sa však klub spojil s Baníkom Handlová a odvtedy pôsobí v IV. Lige (Piata najvyššia súťaž) pod názvom FC Baník Horná Nitra. Svoje zápasy hravá na Mestskom štadióne v Prievidzi. Nemáme informácie o tom, akú fanúšikovskú podporu, ak vôbec nejakú, má tento klub.

Posledný prípad bol krach FK Púchov. Klub si mnohí pamätajú vďaka jeho účasti v pohári UEFA, v sezóne 2003/2004. V roku 2003 vyhral Púchov slovenský pohár a putoval do pohára UEFA. Po vyradení Bolnisi narazili na FC Barcelona. Zápas, ktorý sa odohral v Trnave, skončil šokujúco 1:1. Odveta však už bola jednoznačnejšia a Barcelona zvíťazila 8:0. Klub mal dlhé roky firemného sponzora a strategického partnera Matador. Ten, ako to býva zvykom, mal sám finančné problémy a v roku 2007 prestáva klub dotovať. Klub mal od tej doby vážne finančné problémy ktoré sa definitívne prelomili v roku 2010, kedy klub do slova zo dňa na deň bojoval o ďalšie pokračovanie v druhej lige. Stalo sa dokonca, že neboli peniaze na cestu na zápas do Petržalky, nie to ešte na platy a chod klubu. Klub samozrejme vypadol do tretej ligy. Tam mal pôsobiť v sezóne 2011/2012, no z finančných dôvodov sa klub z ligy odhlásil a jeho osud sa v mnohom podobal Prievidzi. Seniorskému futbalu hrozil definitívny zánik, no v tejto sezóne klub nastúpil v IV. Lige.

Najslávnejšia chvíľa púchovského klubu pred vypredaným štadiónom v Trnave.

Čo sme si v tomto priereze histórie mohli všimnúť?

  • Mnohé krachy prichádzajú po odstúpení dlhodobého strategického partnera – Chemlon Humenné, Slovnaft, Jas Bardejov, Matador Púchov
  • Kluby z menších miest si len veľmi ťažko zháňajú dlhodobých sponzorov, ochotných dotovať futbal na vyššej úrovni (Corgoň Liga, II. Liga)
  • Krach klubu je spojený s vypadnutím zo súťaže a je často spojený so zostupom o niekoľko líg.
  • K úplnému zániku klubov neprichádza – buď sú obnovené na veľmi nízkej úrovni – Inter, Púchov, Prievidza, všetky začínali v IV. Lige; alebo sú stabilizované o niekoľko súťaží nižšie – Lokomotíva, Humenné, Bardejov
  • Ambiciózni majitelia ako Kmotrík či Rezeš, nie sú zárukou dlhodobého prežitia klubu. Ak klub nevynáša, nasleduje výpredaj a rozpad – 1. FC Košice, Petržalka
  • Ako dokazuje prípad Slovana či Košíc, pred bankrotom a finančným pádom klubu nie je imúnny ani ten najväčší klub

Ak máš vlastný príbeh s krachom svojho klubu, to ako si ho prežíval ty, alebo kamaráti/ky a ostatní fanúšikovia a chceš sa s nami o ňom podeliť, ozvi sa nám na tribunysunase (@) gmail.com

V ďalšom diely sa pozrieme na príklady niektorých klubov v zahraničí, ktoré prešli pádom a bankrotom a aj na to, ako sa s tým vyrovnali fanúšikovia.

This entry was posted in Články and tagged , , , , , , , , , . Bookmark the permalink.